Saturejka horská - Vytrvalá bylinka nízkeho kríčkovitého rastu. Zberáme nezdrevnatenú vňať a sušíme v tieni pri teplote do 35 stupňov C. Používa sa do čajových zmesí na reguláciu zažívania a na korenenie šalátov, mäsa, fazuľových pokrmov.

Pestovanie: Ideálny čas na sadenie byliniek je najskor marec až máj, keď je už dostatok slnka. Sadíme tak, aby mali dostatok slnka a svetla. Na konečné stanovisko dávame až koncom mája, alebo keď uz nehrozia prízemné mrazi. Saturejka horská dobre ynáša sucho.

Vlastnosti: pochádza zo Stredomoria a je známa už z antiky je to trváca, polo drevnatá rastlina,30-50 cm vysoká je bohato rozvetvujúca sa s krásnou formou listy má úzke, podobné listom smreku kvety má svetlofialové, malé má jemne korenistú chuť Účinky: podľa písomných záznamov ju na liečenie používal už známy grécky lekár Diokles jej najcennejšie účinky ako korenina v kuchyni je farmakodynamická schopnosť zabraňovať nadúvaniu hlavné zložky silice sú karvankol, cymol, borneol, pinén a iné prchavé terpény prítomnosť cymolu a karvankolu podmieňuje mierne antiseptické vlastnosti je fantastická pri hnačkách, nadúvaní, proti črevným parazitom, proti kŕčom v žalúdku a črevách, ale aj celkove na posilnenie pri nechutenstve a poruchách tráviaceho ústroja Použitie: čerstvé, sušené alebo zamrazené listy namiesto čierneho korenia do jedál z paradajok, z fazule a kapustovín alebo do polievok, mäsitých a rybích jedál, na ochutenie syrov a na prípravu aromatických octov je to výborná prísada do gulášu Zber: na čerstvé použitie môžeme priebežne zbierať, ale pred začiatkom kvitnutia je doporučené listové stonky odtrhnúť a tento uložiť a usušiť saturejku možno odstrihávať asi 3 až 5 cm od vrcholu, zo zvyškov byle znovu vyrazia výhony, ktoré sa dajú opäť zozbierať musí sa sušiť veľmi opatrne, v tenkých vrstvách alebo v menších zväzkoch, lebo veľmi sa drobí a opadáva ukladá sa najlepšie do dobre uzatvorenej tmavej nádoby, inak vyprcháva liečivá silica